Keď sa z práce vytratí zmysel: čo hovoria dáta Gallupu a čo vidíme v praxi
- Feb 4
- 2 minút čítania
Keď sa rozprávam s ľuďmi z korporátov, cítim z nich smútok.“
Nie frustráciu.
Nie hnev.
Smútok.
Smútok z nemožnosti realizovať sa, z množstva obmedzení a procesov, ktoré postupne berú ľuďom pocit, že to, čo robia, má význam. Táto skúsenosť veľmi presne korešponduje s tým, čo dlhodobo ukazujú aj dáta.
Čo hovoria dáta Gallupu o angažovanosti
Gallup sa už roky pýta ľudí po celom svete, ako sa cítia v práci. Výsledky sú dlhodobo znepokojivé:
len približne 21 % ľudí je v práci skutočne angažovaných,
väčšina zamestnancov je neangažovaná,
a významná časť je dokonca aktívne neangažovaná, teda nielen bez energie, ale často frustrovaná a cynická.
Angažovanosť pritom Gallup nedefinuje ako spokojnosť, ale ako emocionálne zapojenie do práce a pocit, že moja práca má zmysel a dopad. Práve tento pocit dnes veľkej časti ľudí chýba.
Zmysel ako kľúčový faktor angažovanosti
Gallup dáta opakovane ukazujú, že zmysel práce patrí medzi najsilnejšie faktory ovplyvňujúce angažovanosť, výkon aj lojalitu. Ľudia, ktorí rozumejú, prečo ich práca existuje a komu pomáha, sú:
výrazne angažovanejší,
odolnejší voči stresu,
a ochotnejší prevziať zodpovednosť.
Zmysel preto nie je „mäkká téma“. Je to tvrdý biznisový faktor.
Prečo je to pre lídrov také náročné
Keď túto tému otváram s lídrami, často narážam na jednu vec:
oni sami nevedia zmysel svojej práce pomenovať.
V nadnárodných firmách sa všetko prirodzene točí okolo čísel, KPI, tabuliek a reportov. Výsledky sú dôležité, no keď sa stanú jediným jazykom organizácie, zmysel sa v nich postupne rozplynie. A ak ho necíti líder, len veľmi ťažko ho dokáže autenticky prenášať na tím.
Možno nejde o to viac motivovať
Čím dlhšie ľudí v práci pozorujem, tým viac sa prikláňam k paradoxnej myšlienke:
úlohou lídrov nie je primárne motivovať ľudí, ale obmedzovať nezmysel.
Zmysel totiž nevzniká v prezentáciách, hodnotách na stene ani v motivačných sloganoch. Vzniká:
v každodenných rozhovoroch medzi manažérom a tímom,
v interakciách so stakeholdermi,
v kontakte s klientmi a reálnym dopadom práce.
Práve tu mi dnes dáva veľký zmysel aj Herzbergova dvojfaktorová teória. Motivačné faktory sú dôležité, no ak zanedbáme „hygienické“ faktory – zbytočné procesy, nejasné rozhodnutia, zdvojené roly a nezmyselné ciele – frustrácia vždy preváži nad nadšením.
Jednoduchá otázka, ktorá ide do hĺbky
Existuje jedna otázka, ktorú považujem za mimoriadne silnú:
Komu na konci dňa alebo reťazca pomáha to, čo robíte?
Ak má človek chuť ísť do hĺbky, odpoveď si nájde.
A práve tam sa často znovu objaví zmysel – nie ako slogan, ale ako osobná skúsenosť.
Zmysel sa nedá klamať
Gallup dáta aj každodenná prax ukazujú jedno:
zmysel práce sa nedá vymyslieť ani nadeklarovať zhora. Dá sa však:
odstrániť nezmysel,
vytvoriť priestor pre zmysluplné rozhovory,
a pomôcť lídrom znovu pomenovať, prečo ich práca má význam.
A práve v tom vidím dnes jednu z najdôležitejších úloh leadershipu.


